aktualizováno: 25.02.2017 06:49:43

chovateľská   stanica    Ž I V Ý    S E N

Dovolenkári 2007‚2008
Sme radi, že ste si otvorili naše stránky.....

Takto sa u nás dovolenkuje........havinkovia si u nás užívajú výhody bezstarostných chvíľok bez svojich majiteľov....... /na základe voľby majiteľov psov tu nie sú uvedení včetci dovolenkári/


29.12.2008 Takúto zostavu sme tu teda ešte nemali. Dáma vizsla CHERRY, mládenec vizslák ARIK /náš škôlkár/ a maltézak MAXIM. Samozrejme plus naše štyri psíky. No to vám poviem, Vianoce ako u Grisvoldovcov, ak si náhodou spomínate na americký film plný prekvapení, výpadku elektriny v celom meste spôsobenej zažnutím vianočného osvetlenie ich rodinného domu či grgajúcim rotvajlerom pod stolom .... a podobných prekvapení. No nie je to až také strašné ale jednoducho veselé, nenudíme sa , nakoľko ráno treba skoro vstať, riadne všetkých vyvenčiť a postarať sa im o zábavu, aby potom nechodili po stole, ako to stále skúša CHERRY, alebo nenaháňali našeho kocúra čo sa veľmi páči zase MAXIMOVI. Mládenec ARIK by bol zase stále vonku a s našou naháčkou Chantallkou naháňal vrabce, ktoré k nám chodia na slnečnicu, ktorú sme im v lete posadili aby mali čo v zime jesť. No a aj vrabce majú o zábavu postarané, pretože provokovať našich psov ich nesmierne baví. A tak spájame príjemné s užitočným a vychovávame, socializujeme , cvičíme ale samozrejme sa aj zabávame, spíme a jeme vianočné pečivko. Len naše ľudské vianočné návštevy sú prekvapené z toho, keď sa ku stolu či kreslu musia prebojovať cez sedem psov rozličnej veľkosti a váhy ležiacich pred krbom, či na pohovke. Ale my už sme raz taký, keď je psovi dobre tak aj nám a tak to tu jednoducho ostane a basta. Poriadok ale musí byť, pes sa však veci môže naučiť aj s láskavým prístupom. Keď je riadne vyvenčený, vybehaný, vyblbnutý a napapaný nemá už snahu urobiť vám z bytu ,,kúlničku na dříví,, a chce si jednoducho niekde zložiť tú svoju hlávku a zdriemnuť si. A tak to je aj u nás. Správame sa ku psom tak aby sme sa za to nemuseli hanbiť a tak by to mal robiť asi každý kto sa rozhodne kúpiť si psa. Hlavne teraz na Vianoce si mnohý našli pod stromčekom psíka a možno ani nevedia čo s ním ďalej. Len ho nevyhadzujte do kontajnera, nenechávajte vonku na mraze...Dajte mu lásku a domov ak môžete, ale ak nie, tak ho radšej vrátte chovateľovi alebo ho odneste do útulku kde sa o neho postarajú. Pes nie je hračka. Krásny Nový rok 2009 a veľa zdravia pre vás a vašich štvornohých, dvojnohých /papagáje a iné, haha/ zvieracích miláčikov.

Cherry zapadla do našej rodinky aj napriek tomu, že k nám prišla aj trošičku na prevýchovu a musela sa naučiť rešpektovať nás. Našli sme si však spoločnú cestu a ako ona aj my sme si to užívali. Trošku viac sme pracovali ale stálo to za to.

Po výcviku sa často stávalo, že sme spolu všetci zaspali a manžel využil príležitosť a zdokumentoval si to nie len fotkou ale aj videom, to by somvšak radšej nikde nepúšťala......haha. Dúfam, že mu môžem veriť a neuvidím sa niekde v televízii.

Arik je náš škôlkár, je to ešte šteniatko ale poriadne vyrástol a začal aj rožky vystrkovať, veľmi rád sa ma dotýka, packuje ma a strašidelne rýchlo dokáže behať a tak bol veľmi rád, že sa tu stretol s Cherry a ako dve maďarské vizsly si to aj patrične užili.

Maxim-ko je maltézak, dosť starý na to aby bol neohrozeným vládcom domácnosti. Tu sa však musí vždy prispôsobiť nakoľko šéfom je tu náš naháč Hugo. Vždy mu pár dní trvá kým to pochopí....Teraz prekvapil absolútne sviatočnou atmosférou, tak ako Hugo tak aj Maxim boli k sebe vľúdny, dokonca spolu spali v jednej posteli. Maxim sa dostatočne bláznivo hral so Chantallkou, čo je v jeho prípade absolútne nemožné nakoľko on sa nehrá s nikým. No, možno si konečne našiel svoju vyvolenú.... Vybláznil sa tu, trošku zosocializoval a išiel zase domov. Aj napriek tomu, že má už šesť rokov správal sa ako hravé šteniatko.


17.12.2008 Biela gulička, teda niekoľko desiatok kíl ťažká biela ,,snehová,, guľa, ktorá sa pretŕča u nás na dvore nie je nik iný ako slovenský čuvač Afra zo špičkovej chovnej stanice tohto národného plemena Xenina záhrada. Je to taký psík rozdávajúci vôkol seba lásku a potešenie, na druhej strane je ale veľmi ostražitá, hlási všetko čo sa vymyká normálu, k cudzím je veľmi nedôverčivá a dokáže veľmi rýchlo a účelne zasiahnuť voči prípadnému votrelcovi. Nerobí jej problém typická vlastnosť čuvačov, v okamihu mať zuby vo výške vašej tváre a ceriť sa na vás. Jednoducho strážny pes ako má byť. Všetko si sama postráži, rozhodne čo a kde je najdôležitejšie urobiť .....teraz momentálne sťahuje svoj koberček z jednej strany záhrady na druhú......no a keď má urobené jednoducho a bez okolkov si ľahne a oddychuje. Na čuvače som zaťažená, je to moja srdcovka a ani tento ma nesklamal. Jej rodinka ju familiárne volá AFRIKA, no povedzte, nie je to kúzelné, slovenský čuvač a s menom Afrika?.


12.12.2008 Tak to ste mali vidieť, Hugo v koži ! No , ale pekne po poriadku. Prišiel k nám, z čista jasna sa objavil u nás na dvore ako veľmi veľmi plachý, bojazlivý ale za to živý psík. Pražský krysařík EDO. Trošku prerastený ale s výbornou postavou. Hneď nás zaujal svojou egocentrickou dominantnou povahou kombinovanou milým pohľadom. Po dlhšom sledovaní jeho povahy a žití v našej rodine si získal naše sympatie. A aj my jeho. Čo bolo v tomto vzťahu podstatnejšie. Mysleli sme si, že takú povahu má len náš naháč Hugo ale keď sme zažili Eda tak sme jednoducho pohopili, že matku majú títo krásavci rovnakú ale otec je určite iný a to preto, že Edo má kožušinový ryšavý kabatik. /Samozrejme, že to tak byť nemôže ale tá podobnosť ich pováh je až zarážajúca/


8.12.2008 Lenny je švajčiarsky salašnícky pes, chodí k nám rád, má tu veľa kamarátov a môže sa do vysilenia vybehať a vyhrať. Lenny má ale silu za dvoch a velikánsku radosť zo života a tak sa mu to ešte nestalo, vždy má elán vybehnúť von, pohrať sa s aportíkom, ponaháňať kocúra. Je to krásny obrovský pes a keď vám prejavuje lásku máte pocit, že na vás leží slon. O slonoch sa tvrdí, že majú dobrú pamäť, aj Lenny si pamätá ako sa tu k nemu správame a preto sa k nám rád vracia. Aj teraz, za tých pár dní sme sa pobavili a veríme, že nás zase príde pozrieť. Je trošku tvrdohlavý, ale veľmi milý a rozkošný.


3.12.2008 Basenji BENJI je psík , ktorý k nám chodí už pár rokov. Plemeno basenji je svojské svojím chápaním života, je inteligentný, niekedy až priveľmi a situáciu si vždy vyhodnocuje výhradne sám a aj sa ju snaží riešiť. Patrí do primitívnych plemien, čo neznamená, že je hlúpy ale, že nie je domestifikovaný /ak to mám povedať úplne zjednodušene ,,pod navládou človeka,,/a tak sa človeku podriaďuje veľmi nerád a na všetko má ,,svoju hlavu,,. Teraz prekvapil milou povahou, poslušnosťou, už sa nám ani nesnažil zlikvidovať všetky vankúše či ,,napadnúť,, vonku okrídlené tvory ako holuby, vrabce, bažanty a susedove sliepky. No z toho vidno, že aj plemeno basenji pomaly ale iste dospieva a to čo robil ako malé šteňa predsa v troch rokoch už nestojí ani z povšimnutie. Z Benjiho sa stal krásny ,,uvedomelý,, mladík.


20.11.2008 Určitú časť zo svojho života u nás strávil srnčí ,,ratlík,, , 6 ročný psík menom Luky šmahom svojej labky zotrel všetky moje predsudky o tomto ,,nervóznom, uštekanom,, plemene. Lukášek, ako som ho volala , je jeden skvelý, prispôsobivý a láskurozdávajúci vďačný psík maximálne milovaný svojimi majiteľmi.

18.11.2008 Bullterierka Viva a retrieverka Bubbles sa u nás do seba zamilovali a celé dni sa hrali a šantili. Viva je jedna uvedomelá dáma, ktorá vyrástla v krásavicu a najprv sa zdalo, že hrať sa s niekým je pod jej úroveň. To však ešte netušila, že Bubbles je veselá a hravá slečna, korá sa s ňou bude naťahovať o jej obľúbený aportík, velikánsky uzol. K tomu sa k nim pridal ešte Arik, šteniatko viszly, ktorý k nám chodí do škôlky a o zábavu bolo postarané.



10.11.2008 Krásnu krátku dovolenku u nás strávil náš kamarát Dixo, kríženec luisianského leopardieho psa. Keď k nám prišiel už vlastne vedel do čoho ide a tak nebol vystresovaný a čas u nás využil na oddych a hranie či už s inými zvieratkami alebo hračkami. Dixo miluje dlhé prechádzky ktoré sme mu samozrejme dožičili.


8.11.2008 Do škôlky k nám chodia dvaja krásny chlapci a to jeden je tu opätovne - krásny a učenlivý minibullteriér Ady a vizsla Arik tu bol prvý krát ale zjavne sa mu páčilo a tak sa určite ešte stretneme. Je na nich vidieť , že sú to ešte psie babatká aj keď sa niekedy zatvária ,,hrozivo,, dospelácky , radi sa potom rýchlo vrátia naspäť a nechajú sa rozmaznávať.


1.10.2008 Dnes od nás po viac ako desiatich dňoch odišli dve slečny, naháčka Arettka a jorkšíračka Aischa. Sú to dve kamarátky, ktoré žijú v rodine s malým niekoľkomesačným dieťatkom. To ako reagovali na detský plač v televízii bolo absolútne neskutočné a keby sme to nezažili ani neuveríme. Trošičku mali problém si prvé dni zvyknúť a tak sa im nechcelo ani jesť, to sme vyriešili našim pomalým o to však zodpovednejším prístupom a kŕmením z ruky priamo do papuľky, mletím granuliek či dodávaním vareného mäska. Na tretí deň nastala zmena a dievčatá si na vzniknutú situáciu navykli a stali sme sa na pár dní ich kamarátmi. Naháčka sa stále držala u našej ,,mamy,, až som aj trošku ako naháč chlap žiarlil a Aischa zase mala rada viac chlapov. No keď si naša ,,mama,, sadla, že bude pozerať televízor všetci sme si na ňu ihneď posadali, zaujali dobré miesta a bolo. Pri nej sa predsa len nielen ja ale aj cudzí psíkovia cítia bezpečne. Myslím si, že táto dámska dvojica nám prirástla k srdiečku. Aj nášho kocúra Barona mali celkom radi, len nechápali prečo ten pes tak vysoko skáče. P.S. Inak mne, Hugovi sa teda Arettka veeeeľmi páčila. Bol som spokojný keď bola pri mne.


19.9.2008 O bullteriéroch sa už čo to popísalo a väčšinou v ,,nemenovaných denníkoch,, , že je to pes so strašne silným stiskom papule a plemeno čo necíti bolesť a bla, bla, bla..... Tak sa pozrite na tohoto , Ady je šteniatko minibullteréra a je ako vločka na Vianočnom stromčeku. Prišiel k nám a ihneď zapadol do kolektívu a keď hovorím ihneď myslím tým to, že jednoducho vošiel dovnútra a už v predsieni sa správal akoby tu bol odjakživa. Pohral sa so všetkými našimi psíkmi a potom odpočíval, keď sa vyspinkal zase mal pocit ,,dejavu,, a išlo všetko odznova. On je malý ale šikovný....taký ako čertík z rozprávky. No , jednoducho kúzelný. A vo svojom voľnom čase robí modela a fotí módu do časopisu, v tak mladom veku a už je o neho velikánsky záujem. Tak toho si zapamätajte o ňom ešte určite budeme počuť.


6.9.2008 Dixo je kríženec podľa mňa /naháča Huga predsa/ ridžbeka s niečím, ale vyzerá, že je to niekoľko násobný kríženec, má cca 10 mesiacov a pomernú časť svojho tak mladého života strávil potulovaním sa po svete so svojou mamou, ešte ako šteniatko a vyberaním kontajnerov a následne v útulku. Tam si ho vybrali terajší majitelia, ktorý sa jednoducho do neho zamilovali. No a tak sa dostal k nám. Oni museli ísť na dovolenku. Aj my sme sa do neho na prvý pohľad zamilovali. Má perfektnú povahu, je milý, poslúcha, ale ponaučený ťažkým životom nevie ostať nikde sám nakoľko sa bojí, že odídeme a už sa nevrátime a on zase ostane na tomto svete úplne osamotený. A tak akonáhle sa naša ,,mama,, zdvihne a ide čo i len na WC , Dixo šteká a zavýja, prvú noc u nás nespala ani ,,mama,, ani Dixo a myslíme si, že ani susedia v okolí jedného kilometra. Dixo sa musel strašne preľaknúť keď ho tu jeho majitelia nechali, že stratil svoj krásny domov. Najskôr bol veľmi smutný. Po pár hodinách prišiel na to, že tu je dobre a že sa nemusí ničoho báť a tak sa pre zmenu ,,prisal,, na našu ,,mamu,, no a s ňou je doteraz. Ale aj s nami sa ponaháňa, pohrá a povrčí, no vždy jedným očkom sleduje ju, aby mu náhodou niekam neodišla. Len on vie, koľko zla zažil a čo všetko sa mu stalo a kedy mal prázdne bruško, možno ani vodičku nevedel nájsť vždy a tak mu dávame len a len to najlepšie a hlavne pocit domova a istoty. Je vidieť, že svojich páničkov miluje a určite, aj keď mu je tu dobre, sa už teraz na nich teší. Ešte sme nemali takéhoto psíka, ktorý je tak naviazaný na človeka. Je to veľmi vďačný poslucháč, len trošku viac rozpráva aj on. No a, veď je to pes. 11.9.08 Dixo robí veľmi veľké pokroky, už sa tu cíti ako doma, z jeho fotiek je viac než isté, že už je spokojný a čo je nanajvýš pozitívne Dixo stíchol. Jednoducho už nemá pocit neustále sa hlásiť aby sme nezabudli, že je tu. Zapadol do rodiny a užíva si dovolenku. Naháňa sa so psami, našimi, aj susedovými, ponaháňal kocúra, najedol sa a išiel spať. Tak takýto život si možno niekedy vysníval, keď bol ešte sám, opustený tulák a možno už ani neveril, že niečo také existuje.



3.9.2008 Tak to ste teda nezažili. Šidlo. Malé kilové 3 mesačné šteniatko maltézskeho psíka tu bolo a už tu nie je. Preletelo, prebehlo, prespalo pár nocí a už je fuč. Tak takto nejak sme ho chápali. Tak životaschopné psíča sme už dávno nevideli. Elizabeth bola krásna biela malá, malilinkatá gulička keď k nám prišla. Ani trošku sa nebála, hneď si medzi psíkmi urobila svoju pozíciu a s našou naháčkou Chantalkou si padli do oka na prvý pohľad. Len kocúra trošku nechápala. Aj napriek tomu, že bola maličká, strážila a štekala a svoku funkciu psa si plnila na sto percent. Je to roztomilá malá dáma, ktorá nám do života vniesla veľa veľa slniečka a radosti. Na väčšine fotiek je ale len biely fľak nakoľko bola taká rýchla mrštná, že aj fotoaparát nastavený na fotenie v pohybe nebol schopný túto veselú kopu zachytiť.


23.8.2008 Sofinka je bichon frise, nezainteresovaný by povedal, že pekný, trošku prerastený maltézáčik. Je to dáma ako má byť, prítulná, milá, k ľuďom aj zvieratkám. Prišla neočakávane a narýchlo, avšak takáto fenka by mohla chodiť aj častejšie. Nevieme, či je to našim domčekom alebo atmosférou u nás ,ale ona akoby tu bývala odjakživa. Zvykla si až tak, že musí presne vedieť kde je naša ,,mama,, a chodí s ňou aj na zá....... . Veď viete, tam kam aj pán král chodí pešo. No a potom je spokojná, schúli sa jej k nohám a spinká. Ak to tak však z rozličných dôvodov práve nemôže byť tak jej štekotu sa nikto nevyrovná a aj poľovnícky vyštekávači jej majú čo závidieť. Od toho sme ale tu, aby sa aj ona cítila ako na dovolenke a mala všetko čo má mať. Svoju deku vymenila za naše kolená, gumené hračky za ďaľších kamarátov dovolenkárov, len granulky a vodička sú také ako doma. Jednoznačne je spokojná, len ten kocúr je pre ňu nejaký divný pes. Chcela by ho oňuchať, ale keď on vždy tak rýchlo zmizne alebo vyskočí na svoje poličky. Určite zaspáva s tým, že nabudúce keď k nám príde, tak sa musí naučiť tak dobre skákať ako tento divný pes, aby sa aj s ním mohla pohrať.


22.8.2008 Tak to ste ešte nevideli, rozkošné, krásne sfarbené šteniatko bernského salašníckeho psa. Fenka Dara sa k nám prirútila za teplej noci pod rúškom tmy . Na oblohe svietil mesiačik a ona sa tvárila akoby sa jej ani nechcelo do ničoho sa púšťať. Ľahľa si hneď v obyvačke na zem a len tak všetko pozorovala. Nie dlho, nakoľko zaspala. Ráno bolo krásne, slnečné a Dara vstala a ani jej nenapadlo, že niekde inde ako doteraz. Začlenila sa do smečky, a v jej čele spolu s našimi malými boseronkami zotrvala celú dovolenku. Píšem, že v jej čele pretože zo začiatku bola dosť sebavedomá. To však nie je na škodu a v smečke si ,,vydobila, krásne miesto. Čo to v zahrádke presadila, čo sa jej nepodarilo premiestniť tak to aspoň pristrihla a túto skvelú zahradkárčinu naučila aj naše boseronie šteniatká. Veľmi rada spala pri krbe, nechápala prečo náš kocúr nechce aby mu čistila kožúšok, rada si poštekala a to hlavne vtedy keď sme sa nevenovali len jej. Ale, veď je to psie babatko, na úlohy, stráženie a povely má dosť času a tak si Daruška svoju prvú dovolenku poriadne užila.


21.5.2008 V Bernolákove začala sezóna a tak sa z nej medzi prvými návštevníkmi mohol tešiť baset Šaňo. Je to absolútne nekonfliktný typ psíka, ktorý si ale vie aj napriek svojej kľudnej povahe zjednať poriadok a len tak sa nedá. Jeho inteligencia prevyšuje nad rýchlosťou a všetci ostatný psíkovia pochopili, že Šaňo je jednoducho ,,kápo,, a treba s ním byť zadobre. Na dovolenke v Bernolákove najskôr pobudol len pár dní ale nakoľko sa mu tam páčili prechádzky po velikánskej záhrade, kosenie trávy a komfort a kľud , ktorý mu večer poskytol ,,jeho,, domček už onedlho sa tam vráti. Veľmi ho bavilo strážiť velikánsku bránu a svojím hlbokým basom odstrašoval každého, kto by len siahol na kľučku. No, jednoducho si to užíval, v byte kde býva totiž štekať nesmie, čo si samozrejme plne uvedomuje. Ale tu to bolo pre neho ako v rozprávke, veľa štvornohých kamarátov, zelená lúka, štekať mohol od rána do večera a ešte aj dobrá strava a milé pohľadenie.

17.3.2008 Už pár dní u nás oddychuje slečna Viva. Ak sa to teda dá tak povedať, je to totiž mladá fenka bullteriéra a je neustále v pohybe. Behá, skáče, obdivuje nové veci, hlavne za domom kde ju nevidíme a snaží sa oňuchávať s kocúrom, ktorý tomu ale nie je moc naklonený. Možno , tak ako väčšina ľudí čítal, či skôr počul veci typu ,,jedna babka povedala,, , že to sú tie krvilačné šelmy, tí bullteriéri. No a možno sa aj trochu diví, prečo ho teda vlastne už nezožrala. Nakoľko bullteriérov poznám z mojej minulosti, keď som ich mala doma, pár som ich aj vychovávala, Viva ma naozaj nemohla ničím prekvapiť. Už prvý pohľad na ňu mi prezradil, že je typická predstaviteľka tohoto atypicky vyzerajúceho plemena. Je v nej vyrovnaná a priateľská povaha buldoka, sebavedomie staroanglického bieleho bullteriéra, vernosť a trpezlivosť krátkosrstého pinča, bojovnosť a ostražitosť škótskeho teriéra a elegancia a charizma chrta. Krížením všetkých týchto plemien sa podarilo vyšlachtiť sebavedomého ale nie agresívneho bullteriéra. Ak ho nebudete vy zbytočne dráždiť a napádať jediné čím vám môže ublížiť je to, že svojou láskou k vám vás zje. Pes sa nerodí ako zabiják, urobia ho z neho ľudia. Každý pes sa správa tak ako sa k nemu správame my, ľudia . Viva je toho dôkazom, než k nám prišla na ,,hotel,, videli sme sa iba raz. Vlastne sa nepoznáme. A keď sme išli na rannú prechádzku , vítala ma akoby sme sa nevideli minimálne pol roka. Skákala na mieste zo všetkých štyroch paciek do výšky a snažila sa ma aspoň trošku dotknúť. Jej neohrabané pohyby by sa dali prirovnať k mixéru. No a keď som sa k nej pritúlila, lietala sem a tam, nevidela nepočula len sa chcela pritúliť a pritom si ešte nie docela uvedomovala svoju silu, ktorou sa na mňa tlačí. Je to predsa len mohutnejší psík. Viva mi opäť pripomenula to, že keď si raz zamilujete povahu a svojráznu krásu bullteriérov tak už sa vám budú páčiť do konca života. Na výstave psov bol bullteriér vystavený po prvý krát v roku 1862, Viva sa chystá na svoju prvú výstavu tento rok , tak jej všetci držme palce. Som rada, že som si získala ďalšieho psieho priateľa. No, nie je rozkošná ?

16.3.2008 Tak dnes u nás končí svoju úplne prvú dovolenku v živote švajčiarsky salašnícky pes LENNY. Už keď sme ho videli na fotografii, ktorú sme dostali spolu s prosbou, či by u nás mohol pár dní byť povedali sme si , že je riadny sympaťák. Ale Lenny, je prosím pekne ,,princ,, sympaťák. Strávil u nás pár dní, je absolútne nekonfliktný, aj Hugo ho mal rád, vyšiel si s ním aj na prechádzku. Na svojich 8 mesiacov je dobre vychovaný. A inteligentný. Má rad hru a zase len hru, tej si u nás užil s našimi psíkmi ale aj s druhou dovolenkujúcou - bullterierkou Vivou, napokon večer zaspal ako také 35 kilové šteniatko, jednoducho bol uťahaný a spinkal do rana ako malá čivava. Pozerá sa na vás múdrymi očami a dokáže sa smiať od ucha k uchu. Teraz už vieme, že kto chce impozantného, majestnátneho a elegantného spoločníka mal by si vybrať Lennyho plemeno. Za pár dní sme zistili ako je kľudný, sebaistý a veľkorysý. Možno práve tieto vlastnosti zaimponovali aj nášmu naháčovi Hugovi. Možno práve týmto sa k nemu priblížil natoľko, že Hugo ho bral za svojho. Lenny bol veľmi trpezlivý a aj napriek tomu, že určite zbožňuje svoju rodinu vedel nám dať za tých pár dní veľa lásky a svojho psieho pochopenia. Je na ňom na prvý pohľad vidieť, že jeho rodina sa mu maximálne venuje a jeho výchovu berie zodpovedne a s pochopením psej duše.

29.2.2008 Pudel, či už malý, stredný a či veľký /tých pomenej/ sme po dlhé roky stretávali na našich uliciach. Bolo to snáď jedno z najrozšírenejších / desiatich, dvadsiatich ?/ plemien u nás . U ľudí bol obľúbený aj napriek tomu, že sa mu srsť musela upravovať. Plemeno ,,pudlík,, , ako sa mu familiárne hovorí pozná skoro každý. Tak to som si myslela aj ja. A bola som na veľkom omyle. Človek sa učí celý život. Keď som si dohodla stretnutie s pani, ktorá nám mala pudlíka priniesť, rozmýšlala som nad tým, že 7,5 ročný pes tohoto plemena bude asi dosť svojský. K tomu bol naučený, priam naviazaný na jednu majiteľku, svoju paničku a k ostatným bol síce milý ale nebolo to to pravé ,,orechové,,. Viem, že berieme iba fenky, ale toto bola výzva, ktorej som napokon neodolala. Psík prišiel na pár dní o svoju paničku, odišla náhle do nemocnice a jemu nikto nemohol poskytnúť starostlivosť na ktorú bol zvyknutý a tak sa ,,starý pán,, ocitol v dome sám nakoľko jeho rodina musela ísť do práce. Aj napriek veľkej láske, ktorú sa mu snažili po príchode z roboty dať, psík bol smutný a nechápal situáciu v ktorej sa ocitol. Zrazu ostal sám . I keď len na pár hodín, riadne ho to rozhodilo. Rozhodli sa doniesť ho k nám do ,,škôlky,,. A tak sa ,,Amor,, ocitol u nás kde trávi čas od rána do podvečera, kedy si pre neho prídu. Prvé stretnutie bolo plné dojmov z jednej aj druhej strany. On bol prekvapený z množstva a rozmanitosti psíkov , najprv bol smutný a chodil a ňuchal ako bez duše , ale už po dvoch hodinách zapadol do smečky a čo je najdôležitejšie aj náš naháč Hugo je so svojím egom schopný ho tolerovať. Čo sa často nestáva. Amor je naozaj vďačný za každé pohladenie, chodí tak dva centimetre za mnou a chce sa mojkať ako šteniatko. Je veľmi milý, nemá veľké nároky a to, že chce byť stále na rukách či kolenách keď si sadnem je pochopiteľné. Sám nevie čo sa deje, určite rozmýšľa nad tým, prečo je u nás a jednoducho je mu strašne smutno za paničkou a potrebuje byť v neustálom styku s človekom. Mňa len teší, že po pár hodinách si vybral mňa za svoju ,,mamu,, a budeme sa mu snažiť pomôcť prekonať ten čas, kým si zase veselo nebude môcť vyskočiť na kolená svojej paničky. Máme dobré správy a už onedlho ju pustia z nemocnice. Amorkovi to každodenne rozprávame a on tomu rozumie, preto už nie je tak smutný a aj on sa rozhodol si nás adoptovať. Amor je múdry, už teraz veselý, šikovný , nekonfliktný a strašne milý starší pudel, ktorý svojej paničke určite robí iba radosť a svojmu plemenu dobrú reklamu.

3.3.2008 Ja, Hugo som ale osôbka. No predstavte si, že Amor bol včera u kaderníka a keď sa vrátil ja som ho nespoznal ! A tak som po ňom samozrejme vrčal. Amor bol predtým milý trošku pri tele psík, ktorý neohrozoval moje postavenie pred Grétkou a fenkami od susedov, ale.... prišiel od kaderníka a zrazu u nás v obývačke stál fešák na pohľadanie. No tak na toto som si musel zavrčať. Vynikla jeho postava, dovtedy skrytá pod chlpami , ktorú má na svoj vek perfektnú. Jeho farba srsti je taká strieborná a lesklá . A ten jeho zasnený pohľad.... Ten nebolo predtým vôbec vidieť a tak nemohol ním nikoho ohurovať. Jednoducho, musel som aj ja uznať, že vyzerá skvelo. Samozrejme, že som sa ukludnil. Je to kamarát a to je hlavné. Ale keď ja by som tiež tak rád išiel ku kaderníkovi. Ale s čím ? Veď som naháč. Každý má asi v živote to svoje. Amor nikdy neokúsi tie fajnové krémiky, ktorými zase ,,mama,, natiera mňa. A chcel by ich vôbec ? Hm. Jednoducho, teraz už viem prečo sa volá Amor.


25.2.2008 A je to tu. Začalo krásne počasie a tak sa basenji Benji rozhodol, že pošle svojich páničkov na dovolenku aby si to on mohol užiť u nás a behať s Grétkou sem a tam. A tak aj bolo. Benji trošku podrástol a už si plne uvedomuje, že je chlap ako hora. Z toho vyplýva, že nevyrástol len do krásy ale hlavne do typickej basenjiovskej povahy hlavnou črtou ktorej je tvrdohlavosť. Benji je toho jasným príkladom. Behá si a zabáva sa tu s Grétkou a tá je vlastne jediná, ktorú berie na vedomie. Akoby ani nevidel ani nepočul. Žije si jednoducho pre seba. A tak by to malo byť na dovolenke. Užíva si to. More tu síce nie je ale slniečko, čerstvý vzduch, veľký dvor a plná miska jedla mu stačí. A k tomu ako bonus spoločníčka Grétka.

 

27.2.2008 Človeka poteší keď za ním príde pes sám od seba a je taký láskavý a nechá sa pohladkať. Povedali by ste si, že to už by teda bolo keby sa vám pes nedal pohladkať? To je tá človečia nadradená povaha. A ešte ste nestretli plemeno basenji. U nás v ,,hotely,, nikoho nenútime, aby k nám prekypoval láskou. Jednoducho sa snažíme vcítiť do pocitov dovolenkárov a zbytočne sa im nevnucujeme. Treba si uvedomiť, že nás vidia prvý a možno aj posledný krát, tak prečo by sa mali z toho radovať, keď veľakrát jednoducho nechápu prečo ich tu páničkovia nechali. Priznávam však, že zatiaľ si všetci veľmi rýchlo zvykli, získali sme si ich a vždy sa sem radi vracajú. Benji je však výnimka. On je tu vždy sám za seba, vlastne všade je sám za seba, neskutočne urazený, tvrdohlavý, na druhej strane strašne plachý a nedôverčivý voči cudzím ľuďom a psom. Vo svojom vnútri jednoducho nesúhlasí s tým, že tu nie je jediným pánom tak ako doma vo svojej rodine. A tak vždy keď prišiel na dovolenku snažili sme sa tolerovať, on vedel, že bude vždy vybehaný , vyvenčený a dostane najesť a to mu stačilo. Výlevy lásky, či iné zbližovanie neprichádzalo z jeho strany do úvahy. Hovorí sa, že rozdiel medzi mačkou a psom spočíva v tom, že pes príde keď ho zavoláš a mačka si ťa vypočuje a príde , keď ide náhodou okolo. Tak to je Benji potom mačka a nie basenji. Počas tohoto pobytu sa však stalo niečo , čo ma milo prekvapilo. Ležala som na zemi a nahrievala si chrbát na podlahovom kúrení a Benji sám od seba prišiel a začal sa pri mne točiť. V prvom rade ma napadlo, že mu ležím na deke a tak som sa posunula, ale on sa posunul tiež a ľahol si ku mne. Hlavu si vtesnal pod moju ruku a pritisol sa. Obidvaja sme boli z novej situácie v pomykove a vnímala som ako na seba s rešpektom pozeráme. Po pravde povedané, viem, že je nevyspytateľný vo svojích vrčiacich výpadoch a tak som hodnotila kam sa v prípade potreby rýchlo uhnem. Nerada by som mala jeho zuby v tvári. Silnejšie však bolo prekvapenie a skrytá radosť z toho, že po mnohých návštevách u nás si ku mne našiel cestu a tak som si ruku dala jemne na neho aj keď som vedela, že z mojej strany je to pokyn nadradenosti, a čakala som. Benji si odfukol a jeho nervózny dych sa utišoval až napokon zaspal. Benji zaspal v mojom náručí a ja som si ešte donedávna myslela, že tento piškótami ani ničím iným nekúpiteľný silný ,,kráľ zemeguľe,, je natoľko vytrvalý, že kamaráti nikdy nebudeme a ostane nám jediné, len sa tolerovať. Benji je veľmi inteligentný so sklonom k samostatnému rozhodovaniu ale pokiaľ plemeno basenjiho bližšie spoznáte a ste schopný akceptovať jeho povahu získate tak nevšedného spoločníka. Tak ako sa to podarilo mne. Teda v tomto prípade jemu. A oslávili sme to tým, že sme si dali spolu piškóty. Ako je však vidno na poslednej fotke nikoho okrem mňa k oslave nepustil.


 

17.2.2008 Prišla sa k nám pozrieť malá rozkošná bullteriérka VIVA. Je to taká slečna, ktorá sa k nám chystá za pár týždňov prvý krát na dovolenku. Osobne, ako hlava rodiny, ja Hugo som ju neprivítal nakoľko to má ešte čas. Som nedôverčivý a tak mne to trvá trošku dlhšie aby som bol kamarát so všetkými. Ja som tu na to, aby som riadil z výšky prvého poschodia z balkóna. Ako predvoj som poslal Grétku a Natynka. To bola zábava, Vive sa páčilo toľko priazne. No najviac ju oslovili hračky, ktorých je plný dom a sošky psíkov, ktoré sú tiež všade. Jediný, ktorý jej moc nevoňal bol malý rotvailer na záhradke. Yorkiho Natyho však pred ním bránila zubami nechtami, čo to, že je umelý. Treba niekde začať. Grétka ju pustila do svojho pelechu, požičala jej hračku a Viva si mohla po náročnom dni trošku odpočinúť.


 

28.11.2007 Nejaký čas tu pobudne retrieverka Brita. Má 8 mesiacov a ako každý psík puberťák si myslí, že svet je gombička a patrí len jej. Má mnoho zlozvykov a tak je to s jej výchovou trošku zamotané nakoľko sa musí najprv zlozvyk odstrániť a potom ju niečo nové naučiť. Patrí do typu psa flegmatika a o to je to väčšia výzva. ,,Mama,, sa ju snaží zaujať viac ako letiace vrany či okoloidúce auto. Zo dňa na deň sa jej to darí a Brita si nachádza záľubu a hlavne ešte stále srandu v plnení-neplnení základných povelov. Nebola od šteniatka naučená na systém povel-pochvala a tak ju ani piškótky nevyviedli z jej zaužívanej pohody. No pri kúskoch tvrdého syra prišla na to, že jej koruna z hlavy nespadne keď splní nejaký ten cvik, alebo na povel fuj nebude ďalej ožužlávať koberec. A vyplatilo sa. Syr je chutný a koberec už predsa nie je pre také veľké slečny ako je ona. Vyzerá to, že z nej bude po pár lekciách dobrý rodinný psík. Tu je však iba v škole a doma si bude musieť všetko precvičovať aby to nezabudla a stalo sa to prenu časom samozrejmosťou.A mne Hugovi sa veľmi páči.


31.10.2007 Včera odišli naše stále zákazníčky - bábiky Ornellka a Sofinka. Opäť si užili pár dní krásnej dovolenky a ničnerobenia, šantili so mnou /Hugom/, počasie vyšlo a tak si mohli vychutnať posledné pekné jesenné dni a potom rýchlo rýchlo ohriať sa ku krbu. Mama sa tam ,,zvalila,, aby si nahriala trošku kríže a my sme sa k nej ihneď pritúlili a tak nám bolo najlepšie.
 


  19.10.2007 Ešte pár dní u nás pobudne psík menom BEN. Je to kríženec Ridžbeka a nemeckej dogy. Zaujímavý, veľmi vnímavý, pohybovo zdatný mladý pán. Je až neskutočné čo všetko sa za dva týždne u nás naučil, bol dosť roztopašný a keďže je u seba doma určite sám aj sa podľa toho správal. Pomalým ale zato vytrvalým prístupom sme ho naučili brať človeka vážne. Samorejme mňa Huga nepresvedčil svojim vrčaním, že by bol väčší a silnejší aj keď pravdu poviem niekedy mi nebolo všetko jedno. Za to Grétka aj Naty sú zapredajci a veľmi dobre si sním rozumejú, chodia spolu von a hrajú sa, chodia s mamou na dlhé prechádzky kde ho učí ako chodiť pri nohe, privolanie a aportovanie. Mne je aj tak vonku už zima, ja by som nešiel. Som však rád , že Ben si u nás rýchlo zvykol a páči sa mu tu. No a predstavte si, v prvú noc keď s ním mama ešte spala na jeho mieste a snažila sa mu vysvetliť prečo je u nás, zrazu si sám od seba zo svojej krásnej deky vyliezol na sedačku a tam konečne okolo štvrtej ráno zaspal. Po pár dňoch keď si sám každý neskorý večer vyliezol na sedačku a v kľude tam spal až do rána sme sa zhodli, že má doma asi posteľ, alebo keď bol malilinkaté šteniatko mal nejaký svoj gauč, no a teraz keď už vyrástol zrazu je všade veľký. Mama mu tam dala deku a nechala ho tam spávať, našťastie náš gauč je indické sofá celé z dreva a tak nám ho svojou váhou nemôže preliačiť a správal sa slušne,tak prečo mu nevyhovieť,keď je na dovolenke. Mama ho učila aj povel ,,zostaň,, a ,,miesto,, a bude mať onedlho asi doma novučičký koterec snažila sa ho s láskou , veľmi pomaly a nenásilne zvykať po minutkách v našom koterci, ktorý ale voláme domček a Grétka si vlastne sama vybrala miesto kde ho chce mať postavený. Lehávala na tom mieste rok a tak sme jej ho tam postavili, lebo keď hára tak som z toho celý rozčarovaný a ona tam má odomňa pokoj a oázu kľudu. Ben si zvykol aj na domček ale bude to ešte dlhá cesta, aby sa tam cítil ako doma. Aj napriek tomu, že je sním sranda, našiel si tu nových kamarátov a mama sa mu venuje naozaj naplno a s radosťou myslím si, že sa teší na svoju rodinu pretože mám taký dojem, že je ako ja a ja Hugo by som sa určite tešil. A aby som nezabudol, BEN je zatiaľ prvý pes, ktorý naozaj zo srdca miluje hru s vodou, záhradná hadica a voda ho dokáže zamestnať aj na pól dňa.


24.9.2007 Basenji Benji je síce mužskej povahy ale bol už u nás a je jasné, že si u nás zvykol a tak prišiel zase. Bolo na ňom vidieť že sa tešil hlavne na Grétku a tak aj bolo. Naháňali sa a naháňali. Skoro pol dňa strávil tým, že pozoroval na bazalke /stredné foto/ muchu , čo v byte len tak nezažije. No a čo bolo absolútnym jeho pokrokom nakoľko je to psík skôr nedôverčivý, sadol si našej ,,mame,, na kolená a vychutnával si pokoj a kľud po dlhej prechádzke, ktorú strávil s ňou pri jazere. Aj napriek tomu sa vždy veľmi teší na svojich majiteľov pretože vie, že tam je pán domu, čo mu tu u nás v hotely ja Hugo nedovolím. No ale je rozkošný, že ?




10.9.2007 Nedávno u nás strávil pár dní len 10 týždňový nemecký ovčiak s charizmatickou povahou menom Baron, ako určite zbadáte na fotkách je predurčený aby z neho vyrástol nádherný pes......O zábavu sme mali postarané 25 hodín denne, ale toľko lásky, zábavy a šteňacej hravosti, ktorú nám do rodiny priniesol by sme od dospelých psíkov nedostali.....Jednoducho bol čarovný. Aj napriek tomu, že jedinému Hugovi sa moc nepáčil, lebo sa stále snažil skúmať zúbkami jeho holú kožu nakoniec sa naháňali a hrali ako malý.



Ostatní psíkovia dovolenkári , ktorí boli u nás do septembra 2007 ostanú zatiaľ v ,,Hotel pre psov,, , na novelizácii stránok sa práve intenzívne pracuje a všetci budú časom preradení do sekcie Hotel pre psov - ,,Dovolenkári,,............



15.11.2007 Tak a je tu . Maltézáčik Maxim, ktorý má síce už 5 rokov ale bláznivý je tak na dva. Svoj vek prejavuje hlavne vtedy , keď nám má dokázať, že on teda obojok nosiť nebude a von sa pôjde len tak. Jednoducho nie je zvyknutý na neustále zapínanie a odopínanie obojka a tak sa bráni. Dá sa povedať zubami nechtami, veď má už toľko životných skúseností, že si to môže dovoliť. Asi však nerátal s tým, alebo sa dodnes nestretol s niekým, kto mu vidí až do ,,žalúdka,, a tou je naša ,,mama,,. Tá sa s ním hrá všelijaké hry, hádže mu prasiatko a on jej ho s radosťou nosí. Aj na prechádzke sa pohral so psíkmi od susedov. No zažije tu toho dosť. Aj snívať sa mu bude. Verte neverte ale po pár hodinách sa k nej mal ako ku vlastnej a obojok mu mohla nasadiť aj dať dole už bez zbytočného vrčania. Samozrejme ho vždy nezabudla riadne pochváliť a on si potom na nej sedel ako taký páv a nechal si masírovať chrbátik a svoje ego. S Natynkom a Grétkou boli hneď kamaráti, no a ja naháč ,,Hugo,, si jednoznačne myslím, že moje ego je ešte o niečo väčšie ako Maxinkove a tak sa uvidí, či s ním prehovorím. Našťastie ,,mama,, rozdeľuje lásku medzi všetkých narovnako /aj keď, ale to nikomu nehovorte, mňa miluje/ viem, že sa musím chovať slušne a že Maxinkovi je asi smutno za svojou ,,mamou,, a tak kým si nezvykne na to, že u nás je dobre musím mu moju ,,mamu,, požičať. A povedzme si na rovinu - Dovolenkári prísť môžu, ale odísť musia. Každá dovolenka raz skončí a moja ,,mama,, ostane len mne. A tak nech si to Maximko u nás užije a pôjde zase domov. A aby som nezabudol, musím sa pochváliť, tentokrát som na neho ani nezavrčal, aj napriek tomu, že to je pes . Však som nejaký inteligent. Aj na prechádzky chodíme spolu. Váš ,,Hugo,,.



TOPlist
Navštívte nás zase.....