Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 16.04.2017 17:17:51

chovateľská   stanica    Ž I V Ý    S E N

Vychovávame psa
Sme radi, že ste si otvorili naše stránky.....

Na tejto stránke sa dozviete čo to z dlhoročných skúseností a postrehov našej ,,mamy,,. Ako to vlastne všetko začalo, ako sa dostala k prvému psíkovi, ktorého socializovala. Koľkých a hlavne ako psíkov naučila správaniu sa v meste, tréning, tréning a tréning a hlavne to, že nikto učený z neba nespadol a to platí nielen o psoch ale aj o majiteľoch. Aj ona sa rada poučí od iných. Netreba zabudnúť aj na fakt, že každý psík je iná osobnosť a plemeno a tak k celej výchove treba pristupovať. Bulteriér či naháč sa nedá vychovávať ako nemecký ovčiak, Akina inu nie je poddajná a jorkšírsky teriér je v prvom rade teriér a nie gaučový pes. No , to taká nemecká doga by si na gauč s kľudom a pompéznosťou ľahla ale bernardína by ste v teplej obyvačke darmo držali. Pokiaľ máte veľa trpezlivosti, snahu pracovať a byť v kontakte so psíkom a veľa veľa lásky k nemu môžete už dnes začať. Nie je to ľahké ale ani ťažké, treba pochopiť základné psie správanie a skamarátiť sa s trpezlivosťou. Nižšie pod čiarou budú uvedené Obrazy zvieracích miláčikov, ktoré ,,mama,, maľuje keď si potrebuje trošku vydýchnúť.


  KDE TO VŠETKO ZAČALO.......A KDE TO SKONČILO

Každý z nás by chcel mať doma Lessie alebo Gora bieleho psa, inak to nebolo ani so mnou, keď som mala tak 5 rokov. Teraz už viem, že za obidvoma filmami a výkonmi psíkov bol kus dobre vykonanej výchovi ich majiteľov a výcvikárov. Najlepšie je to, keď je výcvikár aj majiteľ v jednej osobe. Keď už sme si uvedomili, že nikto múdry z neba nespadol a to sa tak týka aj majiteľa aj šteniatka je jednoduché si priznať, že od psíka neočakávame zázraky a teší nás každý, čo i len malý krôčik k úspechu. Ako malé decko som túžila po ,,havinkovi,,. V rodine sme psa mali vlastne stále, foxteriéra jeden, foxteriéra dva, čuvačku Bellu či pudlíka Zorku ale ani jeden nebol iba môj.    Vždy to bol spoločný pes a zväčša po ochabnutí prvého ošiaľu sa o neho starali rodičia alebo starší súrodenci. Venčenie nás ako deti ale neminulo, no keď sa mi ráno nechcelo tatko to zobral za mňa. Vtedy som si naivne myslela, že psík potrebuje čo to papať, chvíľku pobehať vonku a hlavne aby sa s ním mal kto doma hrať. Je rozprávkové, že starosti ohľadne veterinára , iných problémov, alebo daní za psíka či nekonečných rozhovorov o večernom štekajúcom psovi so susedmi si nechávali rodičia pre seba. Keď už som prišla do ,,dospeláckeho,, veku 12 rokov začala som vážne uvažovať o mojom vysnenom psovi. Po dvojročnom drankaní som si u rodičov vydobila aspoň to, že sme každú večeru začínali aj končili témou ,,Aké plemeno by bolo k nám najvhodnejšie,,. No ako velikánsky laici a ,,domáci,, kynológovia sme si vybrali veľké, biele ale hlavne slovenské plemeno. Po ďaľšom roku sme začali vyberať meno a hľadat chovateľa .Kúpa sa priblížila k reálu. Je pravda, že som sa strašidelne tešila ale teraz už viem, že som si dosť neuvedomovala aké dôsledky to bude mať . A hlavne som vtedy asi dosť dobre ešte nevedela potreby takého ,,malého,, slovenského čuvača . Dnes však už môžem skonštatovať, že to bol skvelý pes, môj najlepší kamarát, najbližší dôverník a tréner fittnesu. Nevynímajúc môjho neohrozeného obráncu.

      Cvičák sme navštevovali pravidelne niekoľko rokov, poslušnosť mu išla pomalšie ale o to lepšie sa mu vryla do pamäti. Jednoducho sú to tvrdohlavci ale s veľkým srdcom. Ešte teraz sa smejem na tom, keď sme sa chystali na obranu. Veľký chlapi zahadzovali rukávy a obleky s jemným úškrnom na tvári ,,Hella ide s Baronom,,. Išiel po krku a hlave a nie a nie sa to odnaučiť. Asi mu svojimi korpulentnými postavami pripomínali medvede. Dodnes si ho zastávam . Neskorú pubertu aj počiatočnú dospelosť som prežila na cvičákoch . Začínala som ešte vo Zväzarme, potom prešla k Armáde a komerčnému cvičáku. Športová kynológia ma bavila ale všetko tam muselo byť na milimeter presne a počase som zistila, že ma viac baví práca s možno pre iných problémovými psíkmi. Tak ako bol čuvač tvrdohlavý, je aj mnoho iných plemien na ktorých sa nevzťahujú rady o výcviku , ktoré sú v kocke uvedené na iné tzv.pracovné plemená. Okrem toho som mala vážny úraz kolena, ktoré mi museli niekoľko krát znovu otvárať a operovať a tak povedzme si pravdu mám problémy koľko krát aj dnes udržať hodinu krok s ostatnými na cvičáku. Baví ma vychovávať psíka tak, aby sa nebál mesta, nebál áut, ľudí, jednoducho socializovať ho do spoločnosti. Rodinný psík nemusí byť vycvičený, nemusí mať skúšky ale každopádne by mal byť vychovaný, aby nespôsoboval počas svojho života sebe ale ani rodine v ktorej žije, nevynímajúc okolie problémy. Taký psík prináša iba radosť a veselie.

Okrem toho sa zaoberám ,,školou,, handlingu pre psíkov /slovensky - predvedenie psa vo výstavnom kruhu/ , čo znamená, že psíka učím ako sa správať na výstave, ako sa predvádzať a mať z toho radosť. Možno budete prekvapení, ale hlavne od majiteľa /vystavovateľa/ záleží ako psík začne chápať výstavy. Ak mu to predložíte ako stretnutie psích kamarátov a veľkú srandu určite nebude ustráchaný a bude uvoľnený a s radosťou vykonávať vaše povely. Tiež si však treba zapamätať, že to nejde zo dňa na deň a treba začať už od šteniatka. A cca po roku sa dočkáte výsledku, ktorý vás milo prekvapí. Teda aspoň s bullteriérom, beauceronom či čuvačom mi to trvalo toľko. No, sú to predsa len plemená, ktoré sú neradi sústredení ale keď už ich to naučíte stojí to za to.

Asi tak pred 18 rokmi, išlo to tak ruka v ruke s kynológiou, som začala brávať k nám domov psíkov kamarátov a ich známych, ktorý niekam cestovali, či išli do nemocnice alebo na viacdňový pohreb mimo mesta. No samozrejme psíka si so sebou zobrať nemohli, aj keď si pamätám že sme raz jorkšíráka prepašovali do jednej z najväčších nemocníc na Slovensku. No, čo by som pre psíka neurobila, keď mu bolo tak smutno. Ja viem, že sa to nemá robiť, ale ..... No a po rokoch mám ,,svoju klientelu,, ktorá sa však stále rozširuje. Niekto ide na svadbu, iný zas na dovolenku. Tak zavolá kamarátovi, ktorý má psíka či náhodou nevie kam by toho svojho mohol na pár dní dať. A už mi zvoní telefón. Je to zaujímavé keď nám niekto zavolá a ohlási sa od koho dostal kontakt a začne vysvetľovať ,,No viete mi máme takého malého psíka, on je trošku taký nerváčik. Rozmaznaný ale inak až na jeden krát čo ma pokúsal je v pohode. Myslíme si, že vy ho zvládnete. U nás doma je totižto šéf a tak si robí čo chce ale mi ho milujeme, je to náš malý veľký chlap,,. Dohodneme si prvé stretnutie, psík síce javí známky nadradenosti voči majiteľov ale inak je tvárny. Potom keď k nám príde zvyknem byť prvých 24 hod skaždým psíkom aj v noci hore a sledujem jeho správanie v novom prostredí, voči ľuďom a ostatným psíkom. Väčšinou po tejto dobe je psík riadne začlenený do svorky, ktorá s nami žije v dome /nemáme klietky ani koterce/. Preto nemám rada názov Hotel pre psov, my sme taká náhradná rodina,ako nám to minule jedny povedali. Tu si to psík užije, pohrá sa so svojím druhom - ostatnými hafanmi, čo doma nemá a spokojne po pár dňoch ide domov. Odlišujeme sa možno aj v tom, že každého psíka denne minimálne 3x po pól hodine venčíme mimo záhrady. Chodíme na prechádzky po okolí.

Okrem ničnerobenia na dovolenke a odpočinutia si od majiteľa robíme aj fittness pobyty. Ide o pobyt psíka , ktorý má trošku nadváhu. Počas dvoch týždňov si psík dopraje viacej prechádzok a inej pohybovej aktivity a menej pamlskov a dobrôt ako je naučený. Zatiaľ sa nikdy nestalo, že by psík bol hladný a odchádza od nás veselší, ľahší o tuk, ktorý mal navyše a určite aj zdravší. Stalo sa , že jednému psíkovi boli majitelia rozhodnutý operovať kolená nakoľko mal nôžky kryvé a nábeh na chorobu. Bolo to malé plemeno. Mal nadváhu cca 40%, teraz je normálny, nožičky sa vyrovnali a to čo dovtedy nepoznal, využíva dnes každý deň. Je to beh za páničkom, beh za kamarátmi, jednoducho sa len nevyvaľuje ale žije psí život. Jedálenský lístok však treba dodržiavať aj doma lebo Jojo efekt sa dostavuje aj u psov a tak ako ľuďom tučnota nerobí dobre nerobí dobre ani psíkom.

V ponuke máme ešte pobyty a výchovu rodinného psíka. Ide o to, že si kúpite psíka a ten vám zrazu vyrastie na väčšie šteniatko a má zlé návyky ako štekanie, skákanie, bojí sa áut a veľa ľudí. Ak sa toto neodstráni dostatočne skoro psík už bude mať potom svoju hlavu a odstraňovanie zlozvykov s vzrastajúcim vekom je čoraz ťažšie. Takýto psík k nám môže prísť na dvojtýždňový pobyt kde cvičíme dvojfázovo až trojfázovo denne. Alebo nám ho majiteľ vodí po dohode denne na 1 hodinu. Psík sa cca po mesiaci naučí správať v meste ale už len na majiteľovi záleží, či základ takejto výchovy bude v ňom naďalej udržiavať. Aj tu platí učiť sa , učiť sa , učiť sa. My psíka naučíme čo robiť ak ide auto, ako nastupovať do autobusu, či nebehať za každou mačkou , ako sa správať v dave ľudí , ale to je základ a majiteľ to s ním musí cvičiť. Prirovnala by som to k prváčikovi v škole. Tam ho niečo naučia a domáce úlohy si musí robiť doma. Takto veľmi jednoducho to funguje aj u psov a tak veľmi záleží aj na tom majiteľovi riadne vysvetliť ako má postupovať . Vlastne cvičíme psa aj majiteľa.

Potom je tu ešte škôlka pre šteniatká. Tu ide o to, že si kúpite psíka, ale je vám ho ľúto nechať samého doma keď ste v práci. Ešte nie je naučený na žiadne povely ,,zostať,,a tobôž nevie, že keď sa tie velikánske dvere na vašom byte pred jeho čumáčikom zavrú, že sa onedlho keď prídete z práce aj otvoria. Je to náročné obdobie a každý by si mal zobrať tak dva mesiace psačej dovolenky, tak ako je materská a naučiť psíka správne reagovať na takéto podnety. Ale vieme, že to nejde. Psík celý deň preplače, roztrhá všetko na čo príde a jednoznačne svojím plačom a štekotom spôsobuje radosť najmä susedom. A preto škôlka pre psov. Psík je tu opäť medzi svojimi a krátkymi nácvikmi hrou sa mu snažíme vysvetliť základné veci psieho spolužitia s človekom. A nakoľko rada maľujem rada vždy príjmem ponuku namaľovať pre vás či vášho kamaráta portrét psieho miláčika. Viac o obrazoch tu dole na stránke.

Jednoducho tieto štvornohé psie povahy ma úplne dostali. Je mi s nimi dobre a verím, že aj im so mnou.

 



Úspechy závisia na spôsobe ako sa k výchove Vášho psíka postavíte hneď od začiatku. Od šťeňacieho veku. U laikov vládne mylný názor, že psíka treba začať cvičiť okolo 6 mesiaca jeho veku. Nie je to až tak pravda. My sa budeme baviť o výchove psíka a nie výcviku psíka. Áno, je pravda že pod výcvikom psíka sa vo väčšine rozumie výcvik na cvičisku, mieste na to určenom pod odborným vedením výcvikárov. Výcvikár je zväčša skúsený, vyškolený a rokmi skúšaný človek, ktorý vie čo môže od toho ktorého psíka očakávať a v prvom rade vie veľmi dobre pracovať aj s ľuďmi. Ďaľší mylný názor je ten, že veľa majiteľov psíkov si myslí, že psík sa cvičí asi tak, že sa dá niekomu inému vycvičiť a po pól roku sa vráti domov a bude majiteľ poslúchať na slovo. Nie je to až tak pravda. To je zjednodušená verzia. Dá sa to samozrejme aj tak robiť a robí sa to tak, ale treba si uvedomiť, že v tomto prípade ide o to aby výcvikár psíkovi jasne vysvetlil čo má urobiť po danom povele a toto v ňom určitý čas tréningom utvrdzoval. Potom by mal prísť na rad majiteľ, ktorý by sa mal tiež výcvikom riadne zoznámiť s povelmi a školou ktorou prešiel psík a až potom to všetko môže fungovať......

S ,,mamou,, chodí Grétka od mája 2006 na cvičák - Kynologický klub Staré ihrisko. Vždy v stredu a nedeľu si oblečú ,,krásne,, športové a trošku zašlé oblečenie a už sa aj poberajú. ,,Mama,, hovorí, že je to cvičák ako sa patrí, ide tam v prvom rade o psov, nikto sa nad nikoho nepovyšuje, všetko je dobrovoľné a nie je tam cítiť nátlak ako je to v poslednej dobe snaď všade, netvoria sa skupinky a nikto sa nepýta ,,Kto s kým a proti komu?,,. Vládne tam priateľská atmosféra, čo je v dnešnej dobe skôr výnimka. Aj Grétka odtiaľ prichádza vyjašená a čo u nej nebýva zvykom poobede spí aj tri hodiny a my máme pokoj. Ako čerstvý nováčik sa zúčastnili na klubovom preteku. Patrili do druhej skupiny, čo ich veľmi potešilo lebo si nie veľmi verili a čakali zaradenie do skupiny prvej. Čo ich však prekvapilo ešte viac bol pretek ,,bez vodítka,, ale na druhej strane sú so sebou spokojné , nebolo to ešte vôbec to pravé orechové ale aspoň sa stále môžu zlepšovať a zdokonaľovať. Pri Grétke človek nikdy nevie čo takého beaucerona zrovna napadne. ,,Mama,, sa teší, že si našli s Grétkou cestu k sebe a pomaly sa z nich stáva neohrozený team. K tomu určite dopomohol aj takto spoločne strávený čas vo ,,svorke,, ľudí a psov milujúcich kynológiu. Nakoľko sme vedeli, že ako vždy, donesú niekoľko darčekov aj pre nás už od rána sme ich podporovali. Aj tak bolo. Keď sa vrátili príjemne unavené a vytešené prelašoval som im ruksak a ,,psích sladkostí,, tam bolo neúrekom. Keďže ja Hugo som tam nebol dovolil som si okopčiť časť článku zo stránok tohoto skvelého vždy dobre naladeného zhľuku milovníkov psov. Viac iných vždy zaujímavých o klube info nájdete na a www.kksi.sk .

Dajú sa tam naučiť aj takéto povely:

KU MNE a SADNI

Privolanie psa je alfou omegou ďaľšieho dlhoročného spolunažívania so psom. Začíname už v šteňacom veku a sme spokojný s tým ak psík na povel KU MNE /alebo aký si vyberiete - treba vždy používať ten istý / pribehne k vám. Psíka treba pochváliť a hneď nato mu povedať povel VOĽNO a psíka pustiť. A takto to opakovať stále dookola. Veľkou chybou je to,ak psíka zavoláte k sebe a hneď na to ho pripnete na vodítko a nepustíte. Psík má tým negatívnu skúsenosť a po druhé nemá žiadny dôvod pribehnúť k vám pretože vie, že ho pripnete na vodítko a nebude mať voľnosť ale pôjde sa napr. už domov. Takže treba si uvedomiť, že povely KU MNE a VOĽNO patria k sebe. Pokiaľ ste si istý, že psík za každých okolností príde na povel k vám máte vyhrané. Psíkovi pomáhame dlhým vodítkom /cca 5 až 10 m , mne sa v tomto prípade osvedčilo aj podaktorými kynológmi toľko nenávidené flexi vodítko/ a pamlskom, vodítkom ho pomaly priťahujeme k sebe a piškótka či kúsok syra mu zo začiatku pomôže prekonať nechuť prísť k vám a zanechať hrátky napríklad so susedovým psom. Pamlsky by sme mali mať vždy pri sebe aspoň prvého pól roka veku psa. Cca v 4-6 mesiacoch by mal psík povel KU MNE už poznať a začneme s jeho dorobením do dokonalosti. To znamená, že na povel KU MNE by mal správne psík vykonať toto: prísť k vám a predsadnúť si pred vás. K tomu nám pomáha povel SADNI. Psík pribehne, vodítko držíme v pravej ruke, kde máme aj piškótku a jemne ťaháme hore a ľavou rukou tlačíme zadok psíka dole. Opakujeme dovtedy kým to psík s chuťou neurobí. Nezabúdajme psíka chváliť. Keď psík pekne sedí pred vami dostane piškótku a veľkú slovnú pochvalu od nás . Povely dávame ráznym hlasom a chválime vľúdnym veselým nadšeným vysokým hlasom, aby psík vedel rozoznať kedy znie povel a kedy urobil dobre. Pri stopercentnom zvládnutí tohoto povelu sa v spoločnom živote so psíkom vyhnete mnohým konfliktným situáciám, ktoré každodenné žitie prináša.

K NOHE

Psík sedí pred nami po povele KU MNE. Aby sme ho dostali k ľavej nohe , nahneme sa dopredu, vodítko držíme v pravej ruke, kde máme samozrejme kúsok piškótky /na ktorú ho lákame a psík o tom vie, že je tam/ a vodítkom jemne ťaháme nahor, ľavú ruku dáme cca na ľavú slabinu psíka a vtedy už dáme ústny povel /hlasno a rázne/ K NOHE a zároveň ľavou rukou psíka otáčame k našej ľavej nohe.Zo začiatku to ide ťažšie, pre psíka je to trošku ,,náročný,, krok ale veľmi rýchlo sa ho pri pravidelnom nácviku naučí a na poslednej fotke vidíme, že psík pekne sedí pri nohe, hneď mu dáme pochvalu a piškótku a takto vyzerá základný postoj.Vodítko je voľné, v pravej ruke, psík je pri ľavej nohe a naša ľavá ruka je pri tele.


 

ĽAHNI

Tento povel sa najľahšie učí z východiskovej polohy sedu. Po hlasnom vyslovení povelu ĽAHNI ľavou rukou tlačíme psíka cca v mieste lopatiek kolmo k zemi a zároveň pravou rukou ťaháme vodítko dopredu. Samozrejme nezabudneme mať v pravej ruke pamlsok, ktorý psík sleduje a je to v začiatkoch veľká výzva a väčšinou ho to presvedčí k tomu aby si ľahol.
 


  Pes leží a my sa musíme vrátiť do našej východiskovej narovnanej polohy. Akonáhle sa však začneme dvíhať tak sa zo začiatku psík dvíha s nami. Dobré je si teda v začiatkoch cviku k nemu čupnúť a stále mu opakovať povel ĽAHNI a psík si na povel zvykne a spojí si ho s tým , že má ležať. Ďaľšou pomôckou je vodítko si zašlápnete nohou a pomaly sa dvíhate, psík sa ale dvihnúť nemôže a zároveň si zvyká, že má ležať. Táto pomôcka je dosť účinná a už po pár dňoch výcviku ju psík pochopí. Výborné prevedenie cviku totižto znamená, že psík leží pri nohe a vodítko je voľné v pravej ruke.


SADNI /z ľahu/

Dáme zvučný povel SADNI a vodítkom v ľavej ruke psíkovi naznačujeme, že by mal prednými nohami vstať, zároveň máme v druhej ruke pamlsok, ktorý mu dávame akoby pohybom od nášho brucha nad jeho hlavu a tým pádom ho donútíme sledovať pamlsok, dvíhať hlavu akoby dozadu a automaticky je to pre neho jednoduchšie keď zadok ostáva na zemi.

   

ĽAHNI a ZOSTAŇ 

Povel lahni poznáme pri nohe. Niečo podobné , takmer to isté je to keď je psík v polohe pred nami. Rukou v časti pliec /u psov je to kohútik/ ho tlačíme k zemi a druhou rukou s vodítkom a pamlskom ho ťaháme dopredu. Psík si ľahne . Keď už zvláda povel ĽAHNI na jednotku môžeme začať nacvičovať povel ZOSTAŤ. Psík by mal ostať na mieste a čakať na ďalší povel od vás. Zo začiatku nám bude stačiť keď psík vydrží po našom vyslovení povelu ZOSTAŇ ležať a nebude sa posúvať, či válať, alebo jednoducho odbiehať. Nácvik teda začíname tým, že sme od neho vzdialený len pár centimetrov aby sme jeho správanie mohli korigovať a napravovať tak, že akonáhle sa začne napr. plaziť dáme ho zase do ľahu a trváme na vykonaní povelu ZOSTAŇ. Keby sme boli ďaleko kým by sme dobehli psík by si robil čo chce on. Psíka po chvílke, najpr 20 sek, 30 sek, 1 min atď keď vydrží ležať chválime hlasne a tešíme sa a samozrejme by sme mu mali dať aj nejakú odmenu v tvare piškótky či syra. Vzdialenosť predlžujeme. Aj z fotografií je zrejmé, že psík si na túto polohu zvyká a napokon nemá strach z nášho odchodu, cíti sa uvoľnene pretože vie, že vždy sa vrátime. Napokon po pár týždňoch môžeme psíka po vyslovení povelu ZOSTAŇ nechať samého na vzdialenosť 25 metrov a psík bude poslušne čakať na nás, kým neprídeme a nedáme mu ďalší povel a hlavne pochvalúúúúú.

         

ODNAUČENIE SKÁKANIA

Je to zlozvyk, ktorý má väčšina šteniat - puberťákov. Prapočiatky má v tom, že šteniatko sa nám snaží čo najviac priblížiť a nám je zaťažko sa v jeho rannom veku k nemu zohýbať. Šteniatko vyrastie a nám to začne vadiť. Už nemá 5 kíl ale tridsať, keď vyskočí svoju papuľu má vo výške našej tváre a vtedy je vúčšinou už neskoro presviedčať ho , že je to zlé. Ale dá sa to. Najlepšia vec, ktorá mne vždy u takýchto psíkov zabrala je zdvihnúť nohu pokrčenú v kolene. Treba ale vystihnúť moment keď k vám psík pribehne a chce vás privítať výskokom a v tom ..... dvihnete nohu a psík sa hrudníkom tzv. sám nakopne na koleno. V tomto začne po pár dňoch výcviku vidieť prekážku. Povel môže znieť FUJ ale taktiež veľmi rozšírený je NESKÁČ. A hneď na to ale odporúčam jeho nežiadúcu činnosť prerušiť povelom SADNI, ktorý by mal už poznať, pomôcť mu s jeho vykonaním a zohnúť sa k nemu a privítať sa s ním. Psík vás po čase začne vítať tak, že síce k vám pribehne ale neskočí len si sadne ale od vás bude čakať aby ste ho pohladkali. Nezabúdajte na to, že psík vás miluje a strašne sa na vás teší a to sa mu nedá odoprieť. Zo začiatku je to náročnejšie, lebo treba vystihnúť ten správny moment ale ako je vidieť na predposlednej a poslednej fotografii, už keď som zdvihla nohu psík nejavil známky výskoku nakoľko vedel čo by nasledovalo.


Onedlho ďaľšie povely potrebné k príjemnému a bezproblémovému spolunažívaniu najlepšieho nášho priateľa s nami




Prídite medzi nás a uvidíte,, zhluk,, perfektných, veselých a kamarátskych ľudí, ktorí nielen radi poradia a pomôžu ale hlavne sú to ľudia v pravom slova zmysle a všetkých čo majú záujem veľmi radi privítajú a podajú pomocnú ruku, ale na druhej strane si radi vypočujú aj rady ostatných. Aj touto cestou im Grétka a ,,mama,, ďakuje, že ich prijali medzi seba a tešia sa, keď budú môcť zasa nastúpiť v plnej výzbroji. Už tri mesiace sa totiž ,,vyvaľujú,, doma pretože ,,mama,, je moc iniciatívna a nepočúva rady lekárov a tak sa stalo, že jej v 7/2006 museli dva krát otvárať zlomené koleno. Odvtedy sa zaprisahala, že tie rady predsa len počúvne a tak teraz chodia von radšej viacej krát ale na kratšie vychádzky. Ale už im to obidvom dosť chýba. A teraz sľubovaný ,,výcuc,, :

Séria pretekov a skúšok roku 2006 pokračuje. Po účasti vo Vrbovom a skúškach ZM sa 10. júna ráno od 8,00 hodine na našom cvičáku prezentáciou štartujúcich začalo prvé kolo II. ročníka klubového preteku “ B est O f S taré I hrisko CUP 2006 ”. Spočiatku upršané počasie sa zmenilo na pekný slnečný deň. Dávkou pozitívneho adrenalínu sa prišlo otestovať celkom 19 dvojíc.

Image

Faktom je, že pred oficiálnym nástupom neboli všetky dvojice celkom kompletné. Inge zabudla svoju chrtku Keiru doma! Avšak vďaka dobrákovi Marekovi na nástupe žiari so zapožičanou krásavicou Danielou. Z radov pretekárov a obecenstva sa ozývali uštipačné poznámky: „A kedy bola Keira na plastike?“, „Konečne držíš v ruke poriadneho psa“, „Nejako ti tá psica zmohutnela“... Po úvodnom slove a predstavení rozhodcu Antona Strassera z Kynologického klubu Tomášov začalo losovanie štartovných čísel. Ako minulý rok, aj teraz sa súťažilo v dvoch skupinách. Dvojice boli do nich zaradené podľa úrovne zvládnutia výcviku. Tomu bol podriadený aj výber cvikov.

Prvej skupine sa darilo veľmi dobre. Z každého výkonu bolo cítiť bojové nasadenie férového zápolenia súperov niekedy tak intenzívne, že psovodi skákali prekážku lepšie ako ich vlastné psy. Už tradične, hneď na začiatku pretekov, problém spôsobil cvik, ktorý testuje pokoj psa pri streľbe. Prvým výstrelom z pištole boli ovplyvnení Stela a Jarred, ktorí ešte len čakali na svoje poradie. Hluk ich natoľko rozhodil, že nemalo význam psíkov ďalej stresovať a psovodi sa rozhodli zo súťaže odstúpiť. Po pretekoch vznikla diskusia o zaradení, resp. vyradení streľby, avšak názor je taký, že klin klinom sa vybíja – niekedy však veľmi uvážene a veľmi pomaly. Z prvej skupiny najlepšie obstál M. Ďuriška so psom Derik. Na druhom mieste sa umiestnil R. Hromík s ridgebackom Aysi a tretie miesto patrí A. Hamerlíkovej s cavalierom Aranom. Avšak všetci si zaslúžia veľké uznanie najmä tí, ktorí sú úplnými nováčikmi a predsa našli odvahu vystúpiť pred masami.

I.skupina II.skupina

Druhá skupina to mala ťažšie. Pri výbere cvikov a hodnotení kvality ich prevedenia bolo zohľadňované aj to, že ide o pokročilých, ktorí musia pri cvičení dbať na presnosť a rýchlosť. Celá práca na pľaci bola sťažená tým, že psi súťažili bez vôdzky. Aj keď sa určite všetci svedomito pripravovali, stále platí nepísaný zákon: „Môže byť sebelepšia príprava, výkon dvojice aj tak závisí od celkovej momentálnej koncentrácie psa. Pretože psovod chce vždy, avšak u psa je to niekedy lotéria!“ No šľak vás ide trafiť, keď pes po výstrele odrazu zmení smer a vyberie sa na opačnú stranu ako psovod a nie je možné ho ihneď privolať. To bol prípad Loly, ktorá bola za tento únik diskvalifikovaná a nemohla súťaž dokončiť. Alebo pri aporte pes odbehne s predmetom kamsi do kúta ihriska a nie a nie sa vrátiť ! Za toto šantenie bola Keira potrestaná stratou plného počtu bodov za aport. Alebo sa rozhodne miesto skákania prekážky vyvenčiť sa, tak ako to predviedol Back. Treba poznamenať, že dvojice druhej skupiny boli v kvalite cvičenia veľmi vyrovnané. Niekedy zohrali rolu jeden-dva body. Prekvapením pre všetkých prítomných bolo 6. miesto D. Pažitku so psom Leom, pretože psík predviedol doteraz najlepšiu poslušnosť. Jednoznačne najlepšie boli J. Tamášiová s BO Malinios Ginou, ktoré podali skvelý výkon a obsadili najvyššiu priečku. Ešte aj po odovzdávaní cien pri fotografovaní Gina nekompromisne dávala svojim súperkám najavo, že ona je tá hviezda dňa, ktorej patrí prvé miesto. Druhé miesto obsadili I. Tkáčová s chrtkou Keira a na treťom mieste bola Z.Krištofičová s weimarkou Hessy. Jedným dychom na záver......
Zdá sa, že skvelé podujatie našlo cestu k tradícii. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí priložili ruku k dielu, že BOSI znovu naštartoval, rozhodcovi za ohodnotenie výkonov a jeho cenné rady pri práci so psami (to za peňáze nekúpiš), šikovným hosteskám za pomoc pri vyhotovovaní dokumentácie a ostatným, ktorí inak pomohli, napríklad chutným občerstvením. A najmä všetkým zúčastneným za chuť a odvahu zmerať svoje sily pred zrakmi divákov.A nezabudnite ..... jesenné kolo BOSI CUPu je každým dňom bližšie a bližšie.

Grétka a jej ,,mama,, pred prísnym pohľadom rozhodcu.

 

Grétka a jej kamaráti, škoda len, že ,,mame,, dva krát otvárali v júli koleno a tak sa vrátime na cvičák najskôr cca. tak v novembri. Už mi to veľmi chýba, predsa len partia je super a ja mám rada psích kamarátov, je to predsa môj druh. papa.


Fotografovanie štvornohých /často funguje aj pri dvojnohých/ miláčikov.

Základ je - pes /či dieťa/ vám musí venovať každý svoj pohľad, to naša mama dosiahne nie len láskou k nám ale nenadarmo sa hovorí, že láska ide cez žalúdok a tak ako je na záberoch jasné na prvý pohľad, v dlani skrýva najlepšie psie jedlo a to piškótky. A už nás len ukladá ........

    foto doložíme onedlho

Ukladáme od najväčšieho psa v rodine .....dokladáme ďalšieho .......a následne polohujeme do nami vybratého tvaru....a najlepšie na koniec .... a nezabúdame chváliť !!!

   foto doložíme onedlho

 Mama je spokojná , na povel opúšťame ,,tvar,, a vrháme sa na piškótky. To je pohodička.





TOPlist
Navštívte nás zase.....